Bola to zvláštna doba. Lekári, ktorí sa odvážili dať výpoveď v nemocniciach, sa ocitli v base. Namiesto preplnených ambulancií sa teraz škerili za mrežami v celách a ľudia, ktorí už nechceli tráviť mladosť v čakárni s kašľajúcimi babkami, sa rozhodli získať ošetrenie práve tam.
________________________________________
Po dlhom uvažovaní som to spravil. Prišiel som do Lidlu a začal si vyberať veci. Nechcel som byť chamtivý – 858,64 eura bola moja cieľová suma. Presne toľko, aby som sa dostal za mreže, ale nie do tej najhoršej väznice. Chlieb, hrášok Bonduelle, tri krabice sladkostí – stačilo. Počkal som pri pokladni, kým si to ochranka všimne. O päť minút ma už viezli na policajnú stanicu. Úvodnú nakladačku som dostal už v aute. Chlast som nebral, ale keby aj, čo by robili? Hádam by ma nazabili? HA-HA!
________________________________________
Nový život v base
Na druhý deň som bol v cele s menom Druhá šanca. Spoluväzňa mi pridelili – vyzeral drsne, no keď začal hovoriť, spoznal som v ňom bývalého chirurga. „Doktor Martin, teší ma,“ povedal, kým nabrúsenou lyžičkou otáčal v rukách ako starý profík.
„Viete operovať?“ spýtal som sa ho.
„Len keď musím,“ odvetil.
„Musíte. Potrebujem ho odrezať.“
________________________________________
O tri dni som ležal na poschodovej posteli, prikrytý starou dekou. Doktor Martin sa ku mne sklonil a vytiahol „nástroje“: lyžičku z jedálne, šnúrku z topánok (na zaškrtenie), horúcu vodu na dezinfekciu a starú žiletku, ktorú vykšeftoval v práčovni.
„Bude to bolieť?“ spýtal som sa.
„Menej ako účet v súkromnej nemocnici,“ pousmial sa.
A tak začala operácia. Lyžička sa v jeho rukách menila na skalpel, žiletka na precízne rezadlo. Na konci, keď bolo po všetkom, som skoro odpadol, ale slepák bol preč. Doktor mi podal kúsok chleba, aby som sa zotavil. „Neboj sa, prežiješ. Na rozdiel od toho systému vonku.“
________________________________________
O tri týždne ma prepustili. Moje brucho sa hojilo a ja som vedel jedno – ak sa znovu objavia zdravotné problémy, stačí behnúť do Lidla, tam majú každý deň nízke ceny. Vonku ma nečakal nikto, ale v base – tam mal človek známych na najnižších miestach.